Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2013-10-08-Speech-2-268-250"
Predicate | Value (sorted: default) |
---|---|
rdf:type | |
dcterms:Date | |
dcterms:Is Part Of | |
dcterms:Language | |
lpv:document identification number |
"en.20131008.29.2-268-250"2
|
lpv:hasSubsequent | |
lpv:speaker | |
lpv:spokenAs | |
lpv:translated text |
"Jurisdikcia Európskej únie v oblasti právomoci uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach bola v roku 2012 posilnená nariadením Brusel I. Jeho cieľom nie je substituovať vnútroštátnu právomoc, ale naopak, podstatne uľahčiť vykonávanie rozsudkov v inom členskom štáte. Pracovné právo je na druhej strane samostatnou oblasťou, ktorú upravujú vnútroštátne predpisy. V minulosti sa však ukázalo, že individuálne právne predpisy členských štátov v oblasti zamestnávania sa výrazne líšia. Je absurdné, aby sa súd v jednom štáte riadil právom iného štátu len z dôvodu nepresného stanovenia pravidiel, ako to bolo v prípade DFDS Toreline v roku 2004. V prípadoch, keď je žalovaný zamestnávateľ, môže byť prípad riešený v štáte, kde má zamestnávateľ bydlisko, alebo v mieste, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu. Ak nie je možné identifikovať obvyklé miesto výkonu práce, nariadenie Brusel I poskytuje núdzové kritérium týkajúce sa miesta výkonu podnikania. Problémy môžu nastať v sektore medzinárodnej dopravy. Pri zamestnancoch leteckých spoločností alebo vodičoch kamiónov je často zložité odhaliť, odkiaľ zamestnanec vykonával svoju prácu, keďže spoločnosť môže byť zaregistrovaná v rôznych členských štátoch. Predkladanú správu spravodajkyne Regner preto vnímam pozitívne a verím, že spresnením pravidiel súdnej právomoci v oblasti zamestnávania prispejeme k urýchleniu riešenia sporov a lepšej ochrane zamestnancov v iných krajinách."@en1
|
lpv:unclassifiedMetadata |
Named graphs describing this resource:
The resource appears as object in 2 triples